Súbory cookies používame na zabezpečenie správneho a spoľahlivého fungovania našej stránky. Ďalej ich používame na prispôsobenie užívateľského prostredia a analýzu návštevnosti.
Informácie o používaní stránky zdieľame s našimi analytickými partnermi. Tieto údaje sú uchovávané a spracovávané spôsobom, ako je to uvedené v dokumente „Informácie o spracovaní cookies“.
Vyjadrite svoj súhlas so spracovaním osobných údajov prostredníctvom súborov cookies použitím zobrazených tlačidiel. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať.
Ľudovít Križan - Kriváň
| Stav: | Voľný predaj |
| Číslo položky: | 172647 |
| Počet návštev: | 4 |
| Značenie: | vpravo dole |
| Rozmery: | 65 x 84,5 cm, s rámom: 82 x 103 cm |
| Cena: | 2 770 € |
Popis
Technika: olej na plátne Tatranská krajina poskytovala slovenským maliarom 20. storočia nielen atraktívny prírodný motív, ale aj priestor na vyjadrenie monumentality a charakteru domácej krajiny. V diele Kriváň sústreďuje Ľudovít Križan kompozíciu na jednu z najvýraznejších tatranských dominánt, ktorej charakteristická silueta prirodzene organizuje celý obrazový priestor. Autor nepracuje iba s opisom horského masívu. Dôležitý je vzťah jednotlivých krajinných plánov, kontrast pevnej hmoty hory s otvoreným priestorom oblohy a atmosférické zjednotenie celku. Kriváň sa tak stáva nielen konkrétnym miestom, ale aj základným kompozičným znakom obrazu. Rozmer plátna umožňuje Križanovi zachovať pocit priestorovej šírky a monumentality prírodného motívu. Dielo predstavuje tradične koncipovanú, maliarsky sústredenú tatranskú krajinu, v ktorej sa topograficky rozpoznateľný motív spája s dôrazom na náladu a celkovú obrazovú harmóniu.
Ľudovít Križan
(1900 - 1979)
Ľudovít Križan sa narodil v roku 1900,zomrel roku 1979.Študoval na VŠMU v Budapešti ( 1916 – 1918 ) a potom súkromne u p. Rigeleho v Bratislave. Od roku 1918 žil v Komárne, kde navštevoval Harmosovú súkromnú školu. V rokoch 1924 – 1934 sa usadil v Žarnovici a od roku 1934 v Bratislave. Vychádzal zo štýlového zázemia komárňanského okruhu. Jeho expresionizmus inklinuje k štýlu Plachého, Procházku či Nedeckého. Známe sú jeho diela z roku 1933 Bez chleba, Bez otca v štýle secesného expresionizmu. V neskoršom období prešiel na krajinárstvo a figurálny ľudový žáner., zaraďujúc sa takto medzi nacionalistickým Benkom a panteistickým Gwerkom.
Okrem silnej sociálnej periódy prvej polovici 30. rokov sa venoval najmä krajinárstvu. Po štýlovej stránke bol dôsledným pokračovateľom Benkovho panteistického krajinárstva. Najmä po príchode do Bratislavy prešiel ku romanticko-rozprávkovému videniu horskej krajiny, pričom siluety kopcov nadľahčoval a expresívne nadsadzoval. Z literatúry: Váross, M.: Slovenské výtvarné umenie 1918-1945. Bratislava 1960.
