Súbory cookies používame na zabezpečenie správneho a spoľahlivého fungovania našej stránky. Ďalej ich používame na prispôsobenie užívateľského prostredia a analýzu návštevnosti.
Informácie o používaní stránky zdieľame s našimi analytickými partnermi. Tieto údaje sú uchovávané a spracovávané spôsobom, ako je to uvedené v dokumente „Informácie o spracovaní cookies“.
Vyjadrite svoj súhlas so spracovaním osobných údajov prostredníctvom súborov cookies použitím zobrazených tlačidiel. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať.
Miloš Alexander Bazovský - Hrabačky
Máte nejaké otázky?
KONTAKT
Máte obraz od Miloš Alexander Bazovský?
Vyžiadajte si bezplatné odborné ohodnotenie diela súdnym znalcom Aukčnej spoločnosti DARTE. Posudzujeme jednotlivé diela aj celé zbierky. Umelecké dielo podobné tomuto vieme odkúpiť, ponúknuť v aukcii alebo zaradiť do predaja v našej galérii.
POŽIADAŤ O BEZPLATNÉ OHODNOTENIE
| Stav: | Voľný predaj |
| Číslo položky: | 172632 |
| Počet návštev: | 2 |
| Rok: | 1930 |
| Značenie: | vľavo dole |
| Rozmery: | 40 x 26,7 cm, s rámom: 44,5 x 31,5 cm |
| Cena: | 18 000 € |
Popis
Technika: olej na plátne, dublované na lepenke Zvislá násada drevených hrablí prechádza celou výškou plátna a zároveň spája dvojicu dedinských žien do jediného pevného tvaru. Obe sú zachytené v prestávke poľnej roboty, v tesnom výreze, ktorý im nedopraje takmer žiadny priestor navyše; za nimi sa dvíha zelený pahorok s tmavou kopou sena a nad ním vysoká, takmer biela obloha. Výjav nie je žánrovou anekdotou zo senoseče, ale sústredeným, mlčanlivým portrétom práce. Maliar tu pracuje s krajnou úsporou prostriedkov. Tvary sú zredukované na súvislé plochy vymedzené pružnou červenohnedou kontúrou, modelácia je potlačená natoľko, že objem vzniká už len zo susedstva dvoch farebných polí – chladnej modrozelenej sukne a teplého okrovo-červeného inkarnátu. Ornament kroja nie je zapisovaný národopisne, ale prepísaný do voľného rytmu širokých ťahov, ktorý drží spodnú polovicu kompozície v pohybe. Svetlé, riedko kladené pozadie miestami priznáva štruktúru plátna a funguje ako neutrálne pole, z ktorého sa hutnejšie maľované figúry vynárajú s takmer reliéfnou naliehavosťou. Diagonála hrablí pritom narúša symetriu a bráni tomu, aby sa dvojica ustálila do statického obrazu. Dielo vzniklo na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov, v čase, ktorý sa u Bazovského pokladá za zlomový: po parížskej ceste a po systematických potulkách so spriaznenými maliarmi po Orave, Liptove, Detve a Pohroní opúšťa plenérovú impresiu a smeruje k zovšeobecnenému, plošne poňatému tvaru s tlmenou zemitou škálou. Práve v tomto období sa u neho ustaľuje monumentalizovaná figúra dedinčanky ako nositeľka baladického podtónu, ktorý neskôr preslávil jeho celú tvorbu. Postava hrabačky pritom patrí k motívom, ku ktorým sa vracal aj o dve desaťročia neskôr – tu ju však vidíme vo formatívnej, ešte drsnejšej a priamočiarejšej podobe, a navyše v technike olejomaľby na plátne, ktorá je v tejto ranej figurálnej polohe podstatne zriedkavejšia než neskoršie práce na kartóne.
Miloš Alexander Bazovský
Zobraziť signatúry
(1899-1968)
Dátum narodenia: 11.1.1899
Miesto narodenia: Turany
Miloš Alexander Bazovský sa narodil 11. januára 1899 v Turanoch nad Váhom, zomrel 15. decembra 1968 v Trenčíne. Patrí k najvýraznejším predstaviteľom moderného maliarstva. Aj preto jeho diela patria na slovenských aukciach medzi najvýznamnejšie a najžiadanejšie. Inšpiroval sa predovšetkým dedinskými motívmi v jednoduchej kompozícii s jasnými svietivými farbami. Najobľúbenejšie boli červená a zelená, neskôr hnedočervená a žltozelená. Od roku 1918 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Réti), 1919-24 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Loukota, Bukovac, Pirner, Obrovský, Švabinský). V Prahe krátko navštevoval súkromnú školu A. Kalvodu. V roku 1921 bol na študijnom pobyte na súkromnej maliarskej škole prof. Deluga vo Viedni. Po absolutóriu pôsobil v Turanoch, 1930-31 v Martine, 1957-62 v Čemiciach, 1962-68 v Trenčíne. Roku 1929 spolu s Palugyayom absolvoval študijnú cestu do Francúzska, Nemecka a Švajčiarska. V rokoch 1930-33 spolupracoval s Alexym a Palugyayom (cesty na Oravu, Detvu, Pohronie). Roku 1932 spolu s Alexym cestoval do Poľska. Potulky po Liptove a Orave s priateľmi Martinom Benkom, Jankom Alexym a Zolom Palugyayom prinášajú Bazovskému nové nazeranie na tematiku ľudového žánru. Všetci traja umelci spolu vytvorili významnú kroniku slovenskej krajiny. Najproduktívnejšie obdobie (1931-1957) prežil Bazovský v Martine. Pod vplyvom Martina Benku a Janka Alexyho sa umelecky vyhraňoval k novej interpretácii rázovitej slovenskej prírody a života vidieckych ľudí. V neskoršom štýle vyzdvihuje subjektívnosť, zjednodušuje tvar, hlavným výrazovým prostriedkom je farba. Využíva doplnkové farby. Plochu člení robustnými kubizujúcimi tvarmi s prísnou konštrukciou kompozície. Bazovský rozvíja tento typ aj v 50.-tych rokoch, nepodlieha nátlaku oficiálnej doktríny socialistického realizmu, tvorí sám a v ústraní. V Trenčíne, kde Bazovský prežil posledné roky svojho života (1962-1968), sídli galéria nesúca jeho meno - Galéria Miloša Alexandra Bazovského.
NAJVYŠŠIE DOSIAHNUTÉ KONEČNÉ CENY DIEL M. A. BAZOVSKÉHO NA SLOVENSKÝCH AUKCIÁCH:
76 000 € - Pobožnosť v horách. 1931. Olej na plátne. 92 x 83 cm.
38 000 € - Košiar. Okolo 1955-57. Olej na kartóne. 27 x 40 cm.
34 000 € - Krajina s kostolíkom, sýpkou a člnom.. Okolo 1951-54. Olej na kartóne. 26 x 41 cm.
32 000 € - Hrabačka. Okolo 1952. Olej na kartóne. 32,5 x 43 cm