Anna Lesznaiova

(1885-1966)

Dátum narodenia: 2.1.1885
Miesto narodenia: Nižný Hrušov

Anna Lesznaiová sa narodila 2.1.1885 v Nižnom Hrušove, zomrela 2.10.1966 v New Yorku.

Anna Lesznaiová, ktorá sa narodila v roku 1885 ako Amália Moscovitzová, si neskôr zmenila priezvisko podľa dediny Lesné (Leszna) neďaleko nižnohrušovského statku. Lesznaiová, ktorú priatelia volali Máli (Malika), rozvinula svoj talent v mnohých umeleckých oblastiach. Kým jej súčasníci sa dohadovali, či je významnejšia ako poetka alebo ako výtvarníčka, neskoršie generácie ju mohli poznať predovšetkým ako autorku rozprávok a ilustrátorku. Zároveň má na konte významné výsledky ako lyrická poetka, kritička a učiteľka umenia, resp. ako priemyselná výtvarníčka, ktorá v oblasti svetového secesného ornamentálneho umenia, vo svete výšivky a návrhov vytvorila niečo originálne a jedinečné. Pre Annu Lesznaiovú znamenal Nižný Hrušov raj, záhradu blaženosti, Arkádiu. Alfou a omegou jej životného diela, jej večným inšpirátorom bola záhrada, nižnohrušovský „kaštieľ" a okolitá krajina, a tu sa odohrali aj najvýznamnejšie udalosti jej osobného života, ako to sformulovala v básni Ajánlás a kertnek (Venované záhrade): „Čo som videla, robila, učila sa a dá¬vala / to všetko ma obstúpi za lesnianskych dní. / Sama by som nebola, nebyť mojej záhrady." Nižnohrušovský svet určoval nielen tematiku jej poézie, ale inšpiroval aj jej činnosť na poli priemyselného návrhárstva a výtvarného umenia. Už od druhého desaťročia 20. storočia možno k jej lyrike plnohodnotne priraďovať aj návrhy na výšivky, vychádzajúce z ľudovej ornamentiky. V Lesznaiovej tvorbe sa v tom čase s osobitnou silou prejavovala túžba „všetko zachovať", „všetko zachytiť", „archivovať". Preto sú jej vtedajšie obrazy preplnené vše¬možnými živými tvormi a predmetmi, spomienkami a snami. Chcela pred zánikom zachrániť všetko, nútila sa vedome spomínať na svet, ktorý pomaly zanikal. Na svojich obrazoch zo začiatku 20. rokov, ktoré sa niesli v novom tóne, miesila svoje spomienky, niekdajšie radosti a údivy. Pravda, naznačila na nich aj meniace sa časy (motívom mláťačky, bicykla, automobilu). Tieto obrazy vystavila - prvý a posledný raz v živote - v roku 1924 na Slovensku v rámci jubilejnej výstavy Kazinczyho spoločnosti v Košiciach. Moscovitzovci v súlade so zvyklosťami veľkoburžoáznych rodín trávili jesenné a zimné mesiace v Budapešti, no od skorej jari do neskorej jesene sa celá rodina presťahovala do Nižného Hrušova. Vďaka Lesznaiovej otcovi, právnikovi Geyzovi Moscovitzovi, bol statok otvorený pred najvýznamnejšími umelcami a intelektuálmi doby, ktorí sa zavše celé týždne mohli tešiť pohostinnosti domácich.Veľmi častým hosťom maliarky bol mladý maliar z Michaloviec – Jozef Teodor Mousson. Spolu maľovali v jej záhrade a téma Nižného Hrušova sa objavuje na viacerých jeho obrazoch. Namaľovala aj obraz Slovenké lurdy (Mystérium), ktorý zobrazuje udalosť z r. 1929, kedy sa v Dlhom Klčove Márii Šaffovej zjavila Panna Mária. Je autorkou knihy Na začiatku bola záhrada, v ktorej opisuje miestne zvyky, piesne a folklórne zaujímavosti z prelomu storočia.V roku 1919, ako vtedajšia poverenička ministerstva Maďarskej republiky rád, musela emigrovať do Viedne. V lete 1939 nastúpila na loď, usadila sa v Spojených štátoch a až do svojej smrti v roku 1966 žila v New Yorku.
( Z Literatúry: KRAJŇÁK, J.: DARTE A MALIARI „VÝCHODU“. DARTE Aukčná spoločnosť s.r.o. , N.Hrušov 2012, s. 144).