Magdaléna Helbichová

Žije na jednom nitrianskom sídlisku, jej pracovňou je kuchynská linka. Je to až nepochopiteľné, ale obrazy Magdalény Helbichovej skutočne vznikajú v kuchyni. Nevedela som si dosť dobre predstaviť ženu - matku, architektku - výtvarníčku, ako dokáže pracovať v takomto prostredí, ale ono to skutočne ide. Chce to len chuť a schopnosť zorganizovať čas a potom človek dokáže maľovať aj v takýchto podmienkach. Akademická architektka Magdaléna Helbichová je absolventkou architektúry na VŠVU v Bratislave. Štúdium ukončila v roku 1986 u profesora Dušana Kuzmu. Keby sme zašli ďalej do minulosti, zistili by sme, že jej maliarske začiatky a skúsenosti vznikajú v období stredoškolských štúdií na SUPŠ v Bratislave u profesora Rudolfa Filu, ktorý svojou osobnosťou profesora a autoritou umelca privádza Magdalénu k maľovaniu. Táto silná osobnosť pedagóga, ktorý dokázal svojich žiakov tvorivo usmerniť, vytvoril všetky predpoklady pre rozvinutie jej výtvarných a umeleckých schopností, a tak postupne preniká do sveta výtvarnej kultúry, študuje rôzne výtvarné techniky a objavuje v nich pre seba množstvo realizácií a variabilných umeleckých postupov. Avšak okrem výtvarného talentu dostala do vienka aj pozitívny vzťah k matematike a technickým predmetom. Po maturite začína študovať architektúru u vynikajúceho pedagóga, profesora Dušana Kuzmu. Po šiestich rokoch štúdia sa architektúre venuje profesionálne, no zároveň po rokoch štúdia prichádza uvoľnenie a Magdaléna začína znovu objavovať záhadnú mágiu farieb. Tomuto pokušeniu nakoniec podľahne a od roku 1988 sa venuje už len maľovaniu. V roku 1989 po prvýkrát vystavuje na kolektívnom podujatí Palánok v Nitre, o rok na to sa zúčastňuje Mladej tvorby ´90 taktiež v Nitre. Rok 1991 sa pre ňu stáva rokom, kedy začala realizovať svoje prvé samostatné výstavy.

A opäť sa stretávame na jednom nitrianskom sídlisku, v ateliéri maliarky, kde vznikajú obrazy, obrazy tiché, pokojné, snáď až nostalgické. Pozoruhodné pre tvorbu Magdalény Helbichovej je fakt, že kresbovú zložku absolútne potláča a základným výrazovým prostriedkom sa stáva bod, bod ako farba, kompozičný rozvrh, ako svetlo či tieň, ale i bod ako dekoratívny moment. Maliarka sama hovorí, že bod odráža jej presvedčenie, že všetko so všetkým súvisí, to znamená, že bod so všetkým súvisí.

V prvých rokoch tvorby vo výbere motívu výtvarníčka dávala prednosť ľudskému telu. Každý takýto obraz má svoju predohru, predprípravu, kedy maliarka hľadá inšpiráciu, námet. Vyberá si rôzne detaily ľudského tela. A tak z jej obrazov na nás hľadia obrovské, prenikavé až magické oči, mlčanlivé ústa, ktoré už-už prehovoria a kľudné pózy žien. Postupne k motívom ľudského tela pribudla séria abstraktných kompozícií a obrazy inšpirované ríšou rastlín a zvierat. Tmavé tóny vystriedajú svetlejšie a škálu hnedých odtieňov spestrí občas modrá alebo modro-rúžová kompozícia. Obrazy prezrádzajú divákovi nielen jej výtvarné cítenie, ale i technické schopnosti a školenie, ktoré nepotláča, naopak, často vkomponováva do obrazov geometrické prvky.

Dnes časť svojej tvorby predstavuje prostredníctvom internetu, aby tak bola bližšie ku všetkým, ktorí jej fandia a s nadšením čakajú na každé jej nové umelecké dielo. Obrazy Magdalény Helbichovej rozprávajú o nej samotnej, o jej pocitoch, túžbach, o jej životnej filozofii. Rozprávajú o človeku, ktorý k svojej práci pristupuje sebadisciplínovane, čo si nakoniec vyžaduje i spôsob samotnej maľby. Často vídam dlho do noci svietiť v jej ateliéri - kuchyni a stále sa čudujem tomu, ako je možné pracovať v tomto prostredí. Presviedčam sa o tom, že je to možné, lebo tam vznikajú a pribúdajú nové a nové obrazy. R.N.