Zuzka Medveďová

(1897 - 1985)

Dátum narodenia: 5. októbra 1897
Miesto narodenia: v Báčskom Petrovci

Jedna z prvých slovenských maliarok Zuzka Medveďová sa narodila 5. októbra 1897 v Báčskom Petrovci v roľníckej rodine, čo v podstatnej miere ovplyvnilo jej tvorbu nielen tematicky, ale i vo výtvarnom názore. Zuzka Medveďová svoje výtvarné nadanie prejavila ešte v ľudovej škole, ktorú navštevovala v rodisku, v triede učiteľa Michala Kellembergera. Širšia verejnosť si ju ako nádejnú výtvarníčku prvýkrát všimla počas Národného zhromaždenia, čiže prvých Slovenských národných slávností v Petovci 28. augusta 1919 na výstave obrazov a ručných prác, ktorú zorganizoval s petrovskými ženami prvý akademický maliar z radov vojvodinských Slovákov Karol Miloslav Lehotský (1879 – 1929).

Prvá príležitosť predstaviť svoje práce mimo Petrovca sa vyskytla v lete roku 1920 pri organizovaní Radišovej výstavy národného umenia v Záhrebe. Práce potom prevzala v Novom Sade Štefánia Mičátková a usporiadala z nich výstavu i v Novom Sade.

Zuzka Medveďová odcestovala do Prahy vo februári roku 1921. Pricestovala mimo termínov prijímacích skúšok na akadémiu, a preto sa zapojila do súkromnej školy prof. Ferdinanda Enelmüllera, známeho krajinkára. Po dlhšom pobudnutí na súkromnom školení z finančných dôvodov musela opustiť Prahu a odcestovala do Berlína vyskúšať tam možnosť študovania. Nepoznala však dostatočne nemecký jazyk, takže sa musela vrátiť domov.

V tom období – počas štvrtých Slovenských národných slávností – v Petrovci usporiadala svoju prvú samostatnú výstavu. Totiž 3. – 4. septembra 1922 v budove gymnázia na Širokej ulici – kde sa dnes nachádza jej galéria – zoskupila 95 prác, z čoho 40 olejomalieb.

Zuzka Medveďová začala študovať v Záhrebe na Umelecko-priemyselnej škole. V roku 1923 sa jej podarilo odísť späť do Prahy, zložiť prijímacie skúšky a zapísať sa na Akadémiu výtvarného umenia. V Prahe študovala u portrétistu Maxa Švabinského a u profesora Jakuba Obrovského. Umelecké štúdiá v Prahe absolvovala roku 1929.

Po návrate zo štúdií z dôležitejších výstav doma treba uviesť jej výstavu v Základnej škole v Kysáči 31. mája 1931 na oslave 10. výročia založenia Spolku československých žien v Juhoslávii. Toho istého roku počas Slovenských národných slávností v Petrovci mala tiež výstavu, na ktorej v dvoch miestnostiach vystavila 120 rôznych obrazov. Na výstave boli i obrazy krojovaných figúr, namaľované pre múzeum v Martine. Okrem toho vystavila aj veľký počet už vypredaných portrétov a novinkou boli krajinky z pobrežia Jadranského mora, zo Splitu. Jednu z najvýznamnejších samostatných výstav v tridsiatych rokoch Zuzka Medveďová mala v Trenčíne roku 1934.

V auguste roku 1942 sa Zuzka Medveďová odsťahovala z Petrovca do Bratislavy. Na určitý čas opustila ľudovožánrové témy, venujúc sa historickým kompozíciám a výtvarnému spracovaniu námety z Veľkomoravskej ríše. Roku 1943, v publikácii Emanuela Bôhna Slovenskí výtvarníci v Maďarsku, bola zaradená medzi najlepších menšinových výtvarníkov.

Po druhej svetovej vojne Zuzka Medveďová neopúšťa prvotnú tematickú orientáciu svojej tvorby. Často prichádza do Petrovca vďaka svojej vynaliezavosti a maľuje vo svojom rodičovskom dome.

Pri príležitosti maliarkiných sedemdesiatin, roku 1967, v Petrovci bola usporiadaná výstava jej obrazov pod názvom Výber z prác. Roku 1972 pri príležitosti jej 75. narodenín mala v petrovskom Národnom múzeu retrospektívnu výstavu. K jej 80. narodeninám Slovenská redakcia Televízie Nový Sad nakrútila o nej film a zároveň mala maliarka znovu v Petrovci výstavu. Roku 1982 Zhromaždenie obce Báčsky Petrovec jej udelilo Októbrovú cenu. Vtedy už 85-ročná Zuzka Medveďová sa mienila natrvalo presťahovať do Petrovca. To sa jej však neuskutočnilo. Zdravotný stav sa jej zhoršil a viacej už do Petrovca neprišla.

Zuzka Medveďová zomrela v Pezinku (Bratislava) 1. februára 1985 a urna s jej popolom bola uložená do hrobu jej rodičov a sestier na petrovskom cintoríne 3. marca 1985. Jej umelecké dielo v Petrovci ochraňuje Galéria Zuzky Medveďovej, otvorená 1. júla 1989.
Vladimír Valentík